Túlam sa sám na života hrane,
zrazu vidím muža sťa prízrak celý v čiernom.
Zrazu zmizol nenazdane.
stojím sám medzi peklom a nebom.
Smrť? Pýtam sa sám seba
je mi páchať hriechy treba?
O chvíľu ho vidím zas,
jeho tvár je nemá, žiaden cit,
stále ma chytá divný pocit,
po chrbte mi behá mráz.
Smeje sa mi? Je to Vrah?
Bojím sa spýtať samého seba,
z jeho tváre ma chytá strach.
Ó, bože, pomôž mi, teraz hneď,
stojím, a čakám na jeho odpoveď.
"Boh?" Smeje sa, teraz to vidím jasne,
teraz viem, že Boha niet.
Neplačem, len trochu žasnem,
z týchto jeho krutých viet.
Jeho slová sa mi zdali veľké,
vraví chlapče pamätaj,
vojna, lož sú veci náboženské,
peklo je ten správny raj.
Sám bez viery, čo mám robiť?
Mám život skončiť raz a navždy,
za pomoci samovraždy?
Alebo mám ďalej žiť,
sám, ako kôl v plote
mám zostať ďalej hniť?
Sám, vo vlastnom živote.
Žiadna smrť, teraz som to pochopil,
ten prízrak otvoril mi oči.
Veď veriť v niečo na úkor samého seba,
je ten najväčší zločin.
Je to sebezrada, na to pamätaj,
ver len v seba a sám si živoť užívaj
Komentáre
...
geronimo..